OBSLUHOVAL SOM VOLVERINA A ZMENILO MI TO ŽIVOT 🤯 🇬🇧
Písal sa jún 2012 a ja som sa vo svojich čestvých 17-tich rokoch vydal na predĺžené letné prázdniny do Londýna. Pravda, nešiel som na dovolenku s rodičmi. Na Profesii som našiel lákavý inzerát sľubujúci "prácu spojenú s prípravami olympiády". Romantizoval som si, že budem v oranžovej veste s nápisom staff usádzať fanúšikov na športoviskách alebo také niečo. 😃 Stačilo zaplatiť sprostredkovateľský poplatok českej pracovnej agentúre a všetko malo byť vybavené.
A už som v Británii. Pani, s ktorou som celý čas ohľadom práce komunikoval síce pre mňa nemá zabezpečené vôbec nič, ale za to mi aspoň prestala dvíhať telefón. 🫠
Blbá situácia. Dvaja starší chalani, ktorí cestovali so mnou sa do pár dní zdvihli a odleteli späť na Slovensko. Ostal som sám v 12-miliónovom meste. Bez práce, peňazí a so sekerou tisíc libier, ktoré som si na letenky a ubytko požičal od rodičov. Pre chalana, ktorý ešte pred pár dňami písal písomku z matematiky a večierku mal do 23:00 to bolo celkom drsné. Ísť po vzore parťákov, vrátiť sa domov a vysvetľovať našim, že ma o veľké plány na leto a ich mesačnú výplatu obrala vlastná naivita sa mi ale moc nechcelo.
Posledných pár libier som investoval do cestovnej karty a dvojtýždňovej zásoby najlacnejších toastov s kečupom, na ktorom bolo naprísané, že je v ňom síce trocha menej paradajok, ale stále chutí fajn. 😅 No a takto vybavený som sa vybral cestovať po (tentoraz už britských) pracovných agentúrach s neodmietnuteľnou ponukou mojej lámanej angličtiny a nulových pracovných skúseností.
Čuduj sa svete, dostal som šancu v podobe niekoľkých skúšobných zmien ako čašník. Mám nádej, že to ešte celé môže dopadnúť fajn, hovorím si. Čo som ale nemal boli peniaze na ďalší nájom. 💸 Našťastie, na poslednú chvíľu sa mi podarilo sporadickú prácu čašníka - začiatočníka spojiť s roznášaním novín a triedením blielizne v práčovni. Niekedy aj naraz v jeden deň. Rekord bol 23 hodín na nohách. Telefón mi len málokedy ukazoval menej ako 30 000 krokov a topánky, ktoré som v práci používal som zodral tak, že sa mi na podrážke urobila diera.
O pár týždňov, prepotených košieľ a schudnutých kíl neskôr stojím vo foajé najstaršieho 5* hotela v Európe. Predo mnou Hugh Jackman s natiahnitým pohárom na víno. Usmeje sa na mňa, poďakuje a ponorí sa naspäť do rozhovoru s inou účastníčkou banketingu, na ktorom obsuhujem.
Testom na čašníka som teda nakoniec prešiel. Až tak, že si ma obľúbili v najlepších hoteloch v Británii a takýchto celebritných stretnutí som v nasledujúcich mesiacoch zažil niekoľko.
Po návrate na Slovensko som mal oficiálne stále ešte pár mesiacov 17 rokov. Akokoľvek pateticky to ale znie, vo Viedni pristál už dospelý Lukáš. Ktorému sa akákoľvek ďalšia úloha v škole alebo neskôr v práci zrazu zdala oveľa uskutočniteľnejšia. Aj keď je to už veľa rokov, myslím, že ten mindset idem-riešim mi ostal a tažím z neho pri práci doteraz. 🧠